Druhý krok k úspešnému nájdeniu cesty k súladu s vesmírom a k privolaniu kúzla života na seba spočíva v tom, že si naplánujete ten správny smer. Všetci ľudia prirodzene cítia potrebu niekam smerovať, keď si ale správne určíte kurz, pomôže vám to zodpovedať prastarú otázku, ktorá ľuďom pripravovala horúce chvíľky od úsvitu ľudstva: „Čo zo mňa bude až vyrastiem?“ 

Na konci tejto časti buď budete vedieť, aká je vaša správna odpoveď, alebo budete aspoň na správnej ceste k odhaleniu odpovedi, čo vás čaká za pár týždňov, alebo dní. V tejto časti vychádzam z toho, že zatiaľ neviete, čo budete nakoniec v živote robiť a preto zjavne v túto chvíľu nemáte ani zdanie, čo robiť, aby ste sa dostali do cieľa. Pokiaľ máte pocit, že ste na správnej ceste, potom vám táto časť pomôže dôjsť k potvrdeniu, že tomu tak skutočne je a ponúkne vám novú inšpiráciu, ako veci trochu urýchliť.

Aby to bolo čo najjednoduchšie, uvedomte si, že plánovanie kurzu začína tam, kde ste práve teraz. K tomu stačí nájsť odpoveď na tri otázky. Najlepšie zo všetkého je, že aj keby ste nepoznali odpoveď na všetky tieto otázky (čo je pravdepodobné, inak by ste sa nepýtali, čo z vás bude, až vyrastiete), uvidíte, že keď začnete tam, kde práve teraz stojíte a budete jednať, nech už akokoľvek, nezodpovedané otázky sa sami zodpovedajú. „Určiť si kurz“ môže znieť náročnejšie, než je naozaj. Táto časť má skrátka a dobre viesť k tomu, aby ste začali jednať a to tým, že proces zjednodušíte tak, ako sa vám to nikdy predtým nepodarilo. Tie tri otázky znejú:

1. Čo chcem? (zameranie sa na cieľ)
2. Kde som dnes? (určenie východzieho bodu)
3. Akými cestami sa vydám? (naplánovanie kurzu)

Čo chcem?

Veľa ľudí, ktorí sú na vážkach, čo sa ich životnej cesty týka, mi v minulosti kládli rôzne otázky, ktoré sú si v mnohom podobné.“Ako objavím to pravé miesto na svete, ktoré môžem zaplniť len ja? Ako objavím, čo je mojim poslaním na tomto svete? Ako poznám, čo mám robiť so svojim životom? Vidíte to tiež, ako sa pôvodná otázka „Čo chcem?“ naraz zmenila v otázky zaťažené najrôznejšími predpokladmi, vďaka ktorým je nemožné na ne odpovedať – tieto predpoklady predsa nijako nesúvisia s tým, čo skutočne chcete!

V prvej časti sme hovorili o tom, aká je skutočná povaha našej reality a uvedomili sme si, že ste v skutočnosti stvoriteľmi. Teraz brázdite vody večnosti, znovuobjavujete seba samého, svoju hravosť a svoju neuveriteľnú, užasnú moc. Nie ste tu od toho, aby ste niekoho zachraňovali! Nemáte tu zaplniť nejaké prázdne miestočko! Nie ste tu od toho, aby ste zisťovali akú máte robiť prácu!

Ste tu preto, že vy, súčasť všemohúceho Boha ste sa rozhodli tu byť. Vybrali ste si, že chcete na tento svet, že vás zaujíma, čo sa bude diať a to na základe rozhodnutia, ktoré tu učiníte. Ste tu od toho, aby ste si to dobrodružstvo poriadne užili. Ste tu preto, aby vás vaše túžby zaviedli tam, kam sa im zachce. Ste tu preto, aby ste boli sami sebou.

Ste vzácna, výnimočne jedinečná bytosť. Vaša existencia, vaša minulosť, prítomnosť a budúcnosť sú neoddeliteľnou súčasťou celku. Váš vhľad sa nedá ničím nahradiť. Svojimi očami vidíte svet tak ako nikto pred vami. Svojimi ušami počujete to, čo nikto predtým. Srdcom cítite to, čo nikto iný. S týmto darom bytia úplne stačí, keď budete sami sebou.

Život, to všetko, čo prináša, je procesom objavovania, dobrodružstvom a zábavnou hrou. Žiadne pravidlá ani predpoklady. Môžete byť čímkoľvek chcete. Neexistuje žiadne musieť! Musieť znamená byť obmedzovaný povinnosťami. Musieť znamená, že sa riadite tým, čo si myslia druhý, snažíte sa zapadnúť do akejsi dopredu danej formy, snažíte sa zarobiť veľa peňazí, alebo niečo podobného. Musieť vám nedodá žiadnu moc, ani silu. Všimnite si ale, čo sa stane, keď sa vrátime k dávno zabudnutej  a predsa kľúčovej otázke, ktorá odštartovala zmätok, akým trpí väčšina ľudského rodu. „Čo chcem?“ Keď sa vrátime k tejto prapôvodnej, božskej túžbe a zabudneme na musieť, určite sa preorientujeme a začneme svet okolo seba vidieť novými očami. 

Taktiež jasnejšie uvidíme, kde si to vlastne stojíme a lepšie sa nám bude plánovať náš kurz. V mnohých prípadoch vás to vráti do prítomného okamžiku, namiesto toho, aby ste aj naďalej žili v budúcnosti, pretože táto otázka sa z veľkej väčšiny týka toho, čo chcete práve teraz. Tento významný krok, kedy sa pýtate samého seba, čo chcete a pokúšate sa dostať k jadru veci, nemusia súvisieť len so zásadnými kariérnymi rozhodnutiami. Funguje totiž všeobecne, platí aj na tie najjednoduchšie veci. Príliš často spadneme do pasce povinností, pretože naša spoločnosť takto funguje. 

Platí tu pravidlo, že ak neprídeme na to, čo a ako máme robiť a to dopredu, chováme sa úplne nezodpovedne. Koniec koncov, predsa to nik nevymyslí za vás. Takéto uvažovanie ale úplne zabúda na duchovný aspekt života, naše božské dedičstvo a kúzlo, z ktorého môžeme kedykoľvek čerpať.

/Pokračovanie nabudúce/

Vychovávali vás v duchovne primitívnej spoločnosti, kde nás nesprávne učili, že zmena musí vychádzať z nás samotných a že musíme najskôr vymyslieť, ako na to, aby sa niečo mohlo diať. To nás môže vážne obmedzovať, keď snívame o živote v bohatstve a nadbytku. Hovoríme si: „ Ako to len ja dokážem?“ Môžeme si od rána do večera prestavovať, aké by to bolo, keby sme mali dostatok peňazí, keď sa ale vrátime nohami na zem, väčšinou spanikárime. Potom vymýšľame najrôznejšie plány, napríklad, že napíšeme knihu, ktorá zaujme samotnú Oprah, tá si nás pozve do svojej televíznej show a svet nám bude ležať pri nohách. O pár dní neskôr si uvedomíme, že máme ťažkosti dať dohromady  aj zmysluplný zoznam na nákup, prepadáme zúfalstvu a je toho na nás veľa a sme sami zo seba znechutení.

V skutočnosti sa deje to, že sa zamotávame do prekliatych AKO. Nevedomky totiž svoj mozog programujeme tak, že podliehame určitým presvedčeniam a očakávaniam. Potom je náš sen napísať knihu zaťažený túžbou na nej zarobiť peniaze, čo je samozrejme pre spisovateľa – amatéra celkom ťažká úloha. Len si pomyslite, pod akým tlakom sa ocitne vaša kreativita, keď sami seba presvedčíte, že práve vaša kniha bude pre vás jedinou vstupenkou do sveta bohatstva a nadbytku.

Ja sám som tou cestou kráčal veľakrát. Potom som sa ale naučil, že platí jednoduché pravidlo: Pokiaľ máte chuť napísať knihu, vymyslieť nejaký zlepšovák, alebo otvoriť firmu, urobte to preto, že vás to teší a nie preto, že si tým splníte nejaký svoj sen. Vesmír pozná tisíce spôsobov, ako zrealizovať vaše sny. Keď ale používate len svoje fyzické zmysly a poviete si, „urobím to takto“, zatvoríte si tým dvere k stovkám iných alternatív. Budete sa neskutočne stresovať a zároveň obmedzíte možnosti vesmíru, ktoré sami o sebe nemajú hranice.

Jediné čo potrebujete vedieť

Myšlienky sa zhmotňujú. Tak tomu bolo od nepamäti a tak to tak aj bude. To je odkaz večnosti. Presne tak môžete zmeniť svoj život. To je tá jediná odpoveď, to jediné riešenie. To je spása tých, ktorí túto pravdu spoznajú. Ako som písal na začiatku, pomocou tejto pravdy uvidíte, kam zapadáte v rovnici reality stvorenia: vy sami ste predsa stvoriteľom. VY utvárate svoju výseč vesmíru a všetko, čo nakoniec prežijete.

Pred rokmi som síce nedokázal vysvetliť, ako sa to stalo, že sa vlak môjho života zdanlivo vykoľajil, cez to všetko som ale vedel vysvetliť princípy, podľa ktorých funguje naša realita. Vedel som, ako veci obecne fungujú a tiež som vedel, že budem musieť s vesmírom spolupracovať, pokiaľ chcem, aby sa niečo zmenilo. A pretože som vede, že sa moje myšlienky zhmotňujú v udalosti a predmety môjho života, uvedomil som si, že ak mám začať od začiatku, nijak mi neprospeje, keď budem pátrať po akomsi „všehomíru“ kdesi ďaleko, budem čakať na šťastnú náhodu, na zázračný obrat udalostí, alebo na výhru v lotérii. Zmeny v mojom živote museli prísť z vnútra. Vedel som, že keď sa pustím do diela a budem sa pozorne pozerať okolo seba, premýšľať, čo hovorím, čo si myslí a čo robím, moje presvedčenie sa dostane do súladu so životom, o akom som sníval. Vedel som, že musím začať jednať a potom sa všetko zmení. Tak som sa vydal na svoju cestu k úspechu a to isté môžete urobiť aj vy.

Zrnutie

• Keď porozumiete tomu, v čom spočíva  vaša sila a aké sú jej zdroje, nielenže vás to oslobodí, ale vybuduje to aj základňu, z ktorej môžete vedome formovať svoj vlastný život
• Existuje Boh (vesmír, Božské vedomie), s ktorého sme stvorení a sme s ním Jedno. Sme teda súčasťou Boha, ktorý v nás žije skrze sen našich životov
• To my sami sme stvoritelia našich skúsenosti a vytvárame ich tým, na čo sa sústredíme. Jednou z absloutných právd života je to, že naše myšlienky sa doslova zhmotňujú v predmety a udalosti našich životov
• Myšlienky sa zhmotňujú je princíp, ktorý plne vysvetľuje, ako sme dostali moc nad všetkými vecami
• Ako sa naše myšlienky presne zhmotňujú a ako presne sa náš sen stane skutočnosťou, to my sami nedokážeme vypočítať a nemôžeme to predvídať. Keď budeme trvať na to, AKO sa veci majú uskutočniť, budeme tým klásť prekážku kúzlu života
• Vesmír – naše „širšie Ja“ – vie vždycky najlepšie, kadiaľ vedie najrýchlejšia, najkratšia a najharmonickejšia cesta ku splneniu toho, po čom naše srdce prahne

Doporučené cvičenia

Na čo ste mysleli? Často si neuvedomujeme, že mnoho našich myšlienok z minulosti sa v našich súčasných životoch už stali realitou. Rozhliadnite sa okolo seba a pozrite sa, ako vyzerá váš život – aké máte hmotné statky, aké vzťahy sa vám podarilo vybudovať a udržiavať, pozrite sa na svoje minulé skúsenosti, na to, kým ste sa stali. Ktoré vaše myšlienky sa zhmotnili v súvislosti s:

• Práca a kariéra
• Vzťahy
• Domovom, rodinou
• Spoločenským životom
• Zdravím a vzhľadom

Do denníka, alebo na čistý list papiera si napíšte odpovede a pridajte aj myšlienky zo všetkých ostatných oblastí svojho života, na ktoré si spomeniete.

Vaše myšlienky, ktoré sa zhmotnia

Pravda o pekle

Keď sa zamotáte do prekliateho AKO, stanu sa dve hrozné veci.

V prvom rade nesiete všetku ťažobu sveta na svojom chrbte a myslíte si, že len vy a vy samotní musíte riadiť tú cestu, ktorá povedie ku splneniu vašich snov. S takýmto prístupom však kúzlo života nemá šancu preniknúť až k vám cez „náhodné“ stretnutia a udalosti, pretože pre to nenechávate žiadny priestor. Trváte totiž na konkrétnych výsledkoch a špeciálnych okolnostiach, ktoré sa majú diať podľa toho, ako ste si ich naplánovali. Každé sklamanie potom vyzerá ako zásadné zlyhanie a za každým rohom na vás číha frustrácia. Niekedy sa vám začne zdať, že v skutočnosti stojí váš sen proti vám, namiesto toho, aby ste mali pocit, že ste spojenci. Stane sa z neho nepriateľ, príčina vašej nespokojnosti a depresie a tvárou v tvár svojmu snu si pripadáte úplne bezmocní.

Druhá hrozná vec, ktorá sa stane, keď sa zamotáte do prekliateho AKO, je to, že začnete neobmedzený, nekonečný vesmír obmedzovať svojimi predstavami. Zviažete vesmíru ruky aj keď vesmír vie v skutočnosti lepšie ako vy, kadiaľ vedie najrýchlejšia, najkratšia a najharmonickejšia cesta k splneniu toho, po čom vaše srdce prahne. Keby ste to vedeli, verili by ste tejto vyššej moci a nechali by ste ju, nech veci vyrieši za vás (zatiaľ čo vy aktívne pokračujete vo svojom živote, čo bližšie rozoberiem neskôr). Pretože vás ale učili, že život funguje úplne inak, chýba vám viera a bez viery sa potíte nad detailmi a zamotávate sa čím ďalej tým viac do prekliatych AKO. 

Keď sa z prekliatych AKO stane KTO

Najbežnejším príkladom toho, ako sa ľahko zamotať do prekliatych AKO, je situácia, kedy tak veľmi túžime po tom, aby sa niekto konkrétni stal súčasťou nášho života, až nám to zlomí srdce. Svojimi fyzickými zmyslami analyzujeme len pozlátko, drobný peľ ležiaci na realite nášho sveta a robíme si z toho závery, ako by sme mohli fyzicky vidieť všetky svoje možnosti. Koľko ľudí na svete naozaj dobre poznáte? Desať? Päťdesiat? Sto? Dvesto? A koľko ich pozná vaše širšie ja, vesmír? Nedávalo by teda zmysel, aby vám vášho ideálneho partnera vybral medzi miliardami ľudí on, než aby ste sa mali vyberať s desiatok, alebo možno stoviek? 

Pri voľbe toho, kto je pre vás ten pravý, by ste sa nemali spoliehať čisto len na svoj vlastný obmedzený úsudok a svoj odhad reality. Keď ponecháte rovnicu toho, ako získať skvelého partnera, skôr na vesmír, pravdepodobnosť, že sa tá osoba nájde v relatívne úzkom okruhu vašich priateľov, síce stále existuje, zároveň ale vzniká možnosť, že sa zoznámite s niekým, koho zatiaľ nepoznáte. Teda až do chvíle, než začnete trvať na tom, že vaša spriaznená duša je niekto práve s vášho okruhu priateľov. 

„Vesmír, prosím, nech je to Mária, veď je to moja spriaznená duša! Mária sa ku mne dokonale hodí. Prosím, nech ma Mária miluje tak, ako ja milujem ju!“ Čo ak je ale pre vás ideálnou partnerkou Monika, ktorú ste zatiaľ ešte nestretli? Pretože sa zameriavate len na Máriu a nikoho iného vo svojom okolí nevidíte, prichádzate tak o možnosť zoznámiť sa s Monikou. Uzatvárate sa do seba a pripravujete sa o príležitosť, pri ktorej by ste sa mohli dať dohromady s Monikou, pretože trváte na svojom AKO (v tomto prípade teda na svojom KTO).  

Vysnívali ste si, že budete žiť so svojou Máriou a tým to končí. Rovnicu, v ktorej máte po boku skvelého partnera, ste prevrátili naruby a po vašom boku tak môže stáť už len Mária. Pritom to ale vôbec nie je o Márii, má to byť o vás a o vašej ideálnej partnerke! Verte mi, že akonáhle si dovolíte trochu povoliť záťaž a konečne pripustíte možnosť zoznámiť sa so svojou Monikou, vaša Mária vás už nebude zaujímať. „Aha Monika. Pozri sa tam u toho stola. To je jedna známa z práce, Mária. Skôr sa mi aj celkom páčila, ale nie toľko ako ty, samozrejme, ale bola celkom fajn. Teda, dúfam, že si niekoho nájde!“

Podľa mňa k prvotnému hriechu dochádza vždy, keď svoje chovanie vo fyzickom svete riadime tak, ako by bol tento svet nehybnou a nemennou realitou. Obyčajne k tomu používame svoje fyzické zmysly a na ich základe si urobíme úsudok o sebe samých, o iných ľuďoch, o svete i o tom, ako funguje, a v prenesenom zmysle aj o tom, ako môžeme my sami dosiahnuť zmeny – i keď z toho vyplýva úplná slepota voči hlbšiemu duchovnému rozmeru, v ktorom je náš fyzický svet ukotvený, totiž voči našim myšlienkam.

Adam a Eva

Príbeh Adama a Evy  všetci dobre poznáte. Boli to prvý dvaja ľudia, ktorí padli a boli vyhnaný z raja potom, čo ochutnali jablko poznania. Ja tvrdím, že tento príbeh je v skutočnosti metaforou dvoch duchovných bytostí (rovnakých, ako sme my všetci) ktorí žili v zaujímavej, ale úplne iluzórnej džungli časopriestoru. Jablko ich samozrejme zlákalo, pretože pôsobilo skutočne, aj keď obaja vedeli, že by mali konať inak (toto vedomie symbolizuje postava Boha, ktorý ich pred ochutnaním jablka poznania dôrazne varoval).

Zahryznutie do jablka poznania znamenalo náhle uverenie danej realite. Svet, ktorý nám odhaľujú naše fyzické zmysly, týmto aktom dostal prednosť pred svetom, ako ho poznáme vnútornou intuíciou. To bol bod zvratu – od tejto chvíle Adam s Evou považovali okolitý svet za reálny a nie za ilúziu. Kto by si predsa chcel zahryznúť do ilúzie? Od tejto chvíle bolo ich chovanie obmedzované ilúziou času a priestoru, tak, ako nám ich prezentujú naše fyzické zmysly. Celý príbeh Adama a Evy je o tom, že my sami sme zabudli, ako rozoznať, čo je reálne a tým sme stratili aj schopnosť riadiť svoje životy časopriestorom. Odtiaľ pochádza aj fráza „pravda vás oslobodí“ – je to oslobodenie od ilúzií a znovuobjavení toho, že nad ilúziami máme vládu, keď znova objavujeme svoju silu a jednotu s Bohom.

To ale nevadí. Dalo by sa povedať, že to bolo súčasťou plánu. A môžeme vnímať jeden veľký bonus toho, že veríme ilúziám -   všetkým ilúziám. Umožňujú totiž, aby sme podnikali dobrodružstvo v čase a priestore. Bohužiaľ za to ale platíme vysokú cenu. Tým, že deň za dňom prechádzame znovu a znovu prvotný hriech (kedy veríme, že ilúzie sú reálnejšie než Duch a myšlienky, ktoré ich vytvárajú), začíname byť v týchto ilúziách uväznení. Namiesto toho, aby sme sa jedného dňa prebudili s poznaním pravdy toho, že ilúziu vytvárame my sami, tak konáme podľa nich a tým ich násobíme (niekedy si tak vytvárame peklo na zemi, pretože nevyhnutne nasleduje pocit bezmocnosti). Naše myšlienky sa totiž premieňajú v predmety a udalosti našich životov.

Prekliatie slovíčka AKO nastáva vo chvíli, kedy na základe našich fyzických zmyslov začneme robiť závery o tom, ako sa majú zhmotniť naše sny a túžby. V skutočnosti sú totiž všetky prejavy reality len zhmotnením a „logisticky“ je za tým omnoho viac – splnenie akéhokoľvek nášho sna je totiž omnoho komplexnejší proces, než ako to dokážeme pochopiť v našom malom mozgu. Pretože ale cítime, že nie sme so svojou morálkou schopní naplánovať fyzicky postup udalostí a trvať na ňom, môže toho byť na nás veľa, môžeme sa cítiť vystrašení, a nakoniec sa úplne zrútime. Pokiaľ chápeme, v čom je základ všetkých prejavov reality, môžeme so zmenou začať z vnútra, najprv ju vizualizovať a potom ju fyzicky zhmotniť z kúzlom života. Prekliatu otázku AKO tak môžeme prenechať božskému vedomiu.

Tento princíp plne vysvetľuje, ako sme získali všetku moc nad materiálnym svetom. Tento princíp platí bezvýhradne  a stále. Nefunguje len s pozitívnymi myšlienkami, funguje so všetkými našimi myšlienkami. Je to nemenný zákon, ktorý nikto z nás nedokáže vyradiť z prevádzky, dá sa ľahko predvídať a dá sa na neho spoľahnúť úplne presne ako napríklad na zákon gravitácie. To je samozrejme dobrá správa! Môžeme si totiž slobodne vybrať, na čo chceme myslieť a to v každú minútu každého nášho dňa. S týmto princípom môžeme do svojho života priniesť čokoľvek, čo si vieme predstaviť a nie je to obmedzené len na materiálne statky. Môžeme si napríklad predstaviť viac lásky, radosti a smiechu. Najlepšie zo všetkého ale je, že nikto z nás sa nemusí nejako špeciálne učiť, ako princíp „Myšlienky sa zhmotňujú“ vlastne funguje – určite o nič viac, ako sa musíme učiť, ako funguje gravitácia, aby na nás pôsobila. Stačí, aby sme si boli daného princípu vedomí a ľahko upravili svoj prístup k životu a to takým spôsobom, ktorý bude doplňovať a vedome využívať prírodné sily. Práve toto vám ponúkam – a začína to hneď prvým krokom: totiž pochopením svojej sily.

Aby som sa vyhol zbytočnej kritike ktorá sa vzniesla z rovnakých dôvodov na knihu „Tajomstvo“ (The secret) hovorím tu na rovinu: Moje slová o zhmotnení myšlienok neimplikujem, že si denným snívaním môžete vylepšiť svoj život. Nesnažím sa vám povedať, že keď budete sedieť na gauči a predstavovať si od rána do večera, ako sa máte skvelo, tak jedného dňa vám zavolá Oprah, alebo Lady Gaga a zavolá vás do svojej televíznej show, alebo do hudobného klipu. Tieto slová implikujú, že zásadnou a nevyhnuteľnou súčasťou toho, ako zmenám uľahčiť cestu, je začať konať. Očakávam, že budete pokračovať vo svojej životnej ceste, zatiaľ čo budete do svojho každodenného života integrovať princípy, ktoré tu ponúkam. Ešte lepšie by bolo, keby ste na základe týchto tipov začali aktívne konať. V prvej časti sa ale obmedzím na vysvetlenie základných princípov našej spoločnej reality. Hlavne sa snažím zdieľať jedno, že všetok hmotný svet okolo nás pozostáva z myšlienok, z mojich aj vašich. Žijeme vo svete, ktorý je podobný hologramu, je plný ilúzií, ktoré projektujeme na miesto, bez ohľadu na to, aby sme si boli schopný si tento proces uvedomiť. Dodržujeme pri tom určitú štruktúru či maticu energie, ktorá zabezpečuje konzistenciu a kontinuitu. Sú celkom dôležité, pretože nám to umožňuje, aby sme sa o toto „ihrisko“ podelili s ostatnými – zdieľame predsa rovnaké zemepisné orientačné body, fyzikálne zákony a taktiež mnoho ďalšieho.

Zatiaľ čo to, ako svoje projekcie v časopriestore vytvárame, je pre nás rovnako nepodstatné ako to, ako vzniká dej našich nočných snov, mali by sme si byť pri najmenšom vedomí, že tento svet ilúzii vytvárame pomocou myšlienok. Len tak konečne získame možnosť pochopiť, ako dosiahnuť zmeny – teda tým, že najprv zmeníme svoje myšlienky. Je zjavné, že hmotný svet na to nezareaguje okamžite. Naše doterajšie úspechy, na ktorých je jasne vidieť, ako naše myšlienky ovplyvňujú okolitý svet, sú ale presvedčivým dôkazom toho, že zmenou našich myšlienok nutne vyústi v zmenu smerovania nášho života. Pochopením tohto princípu a podstaty, vlastnej moci je základným kameňom pre to, aby mohlo dôjsť ku zmene.

Myšlienky sa zhmotňujú. Keď ste osamelí, premýšľajte o tomto princípe. Keď nemáte peniaze, odkážte sa naňho. Pokiaľ hľadáte odpovede, inšpiráciu, nápady či kreativitu, nájdete ju v tom istom. Tento princíp je vašou spásou, je tým skutočným svätým grálom. Nemá zmysel sa modliť s otáznikom. „Tam vonku“ nie je žiadny Boh, ktorý by vás mohol vypočuť. Váš život je o vás samotných a o tom, čo si predstavíte. (Je len Boh, ktorého vyšlete do priestoru svojho života) Aby ste zahájili akúkoľvek zmenu, po ktorej túžite, najprv sa musíte uchýliť do svojho vnútra.

Je možné pohnúť s horou. Priatelia sa vám už šikujú na pomoc, objavujeme skryté zdroje a napadajú vás nové myšlienky. Nechýba nám inšpirácia, motivácia a odvaha. Funguje to s úžasnou ľahkosťou, akonáhle pochopíme, že naše myšlienky sa zhmotňujú poháňané základným princípom bytia. Bude to jasnejšie v ďalšej časti, až sa nakoniec prestanete snažiť moderovať každý drobný aspekt našej cesty vpred na základe tej veľmi obmedzenej perspektívy, ktorú nám odkrývajú naša zmysly. Tento princíp nazývam „Ako sa zamotať  do prekliatia slovíčka AKO“, nakoľko mu obyčajne ostatní hovoria „prvotný hriech“