Uvedomujem si, že termín „Boh“ v týchto článkoch používam značne nekonvenčným spôsobom. Užívam ho totiž v súlade s definíciou jednej z Právd Bytia, všetko je Boh. Podľa tejto definície pod pojem Boh spadá i to, na čo sa sústredíme, i naše myšlienky. Myslím si ale, že väčšina preferuje veriť v Boha, ktorý má určitú osobnosť a nie hocijakú – obyčajne to má byť osobnosť podobná tej ich vlastnej. Nakoľko presvedčenie, že Boh má osobnosť, ponúka zjednodušený a ľahko udržateľný pohľad na Stvoriteľa, a taktiež z nej vyplýva, že stvoriteľ môže byť nespravodlivý a ľahko podľahnúť súdom, čo popiera jednoduché a inak zjavné Pravdy Bytia, o ktorých som písal skôr – hlavne tú Pravdu, ktorá tvrdí, že existuje len láska.

Samozrejme, že verím v Boha a taktiež samozrejme verím, že „On“ musí mať schopnosť bezpodmienečnej lásky, ktorá svojou krásou a plnosťou mnohonásobne prevyšuje lásku, ako sa obyčajne prejavuje medzi ľuďmi navzájom. Som ale spokojný aj s vedomím, že žiadny takýto Boh nie je, navzdory tomu, že vo vieru v Neho bola vychovaná väčšina z nás. Aj keď samozrejme svojim vedomím  nedokážem obsiahnuť Boha v jeho úplnosti, podobne ako vy môžem aspoň chápať, čím je a čo vyzerá správne a podľa toho jednať. Nemusím preto o Bohu premýšľať ako o mužovi alebo žene, o spokojnej či hnevajúcej sa osobnosti, požadujúci bezvýhradnú oddanosť či vynášajúci súdy. O to sa snažia moje Pravdy Bytia – totiž pomenovať to, čo je zjavné. Dúfam, že je evidentné, že každá z týchto právd dodáva silu každému človeku a oslavuje ho, a nikoho nevylučuje. Okrem toho nám tieto pravdy skrz zhmotňovania myšlienok dodávajú pevnú pôdu pod nohami a vysvetlenie, ako využívať naše vrodené nadprirodzené schopnosti. Keď vysvetľujem, čo je Boh, totiž na úrovni toho, čo je možné a zjavné, vtisli sa mi do vedomia otázky. Čo je teda vesmír? Je to Boh? Môžeme sa na neho spoľahnúť? Stará sa o nás?

Vaším obrazom je celý vesmír. Odtiaľ pramení vaša sila. Váš odraz je v skutočnosti omnoho viac než akýsi maličký škriatok, ktorý dohliada na to, aby sa veci diali vo vašom najlepšom záujme. Vaša rodina, priatelia sú vaším odrazom. Tak isto ako sú vašim odrazom ľudia, ktorí práve teraz odchádzajú v Číne do práce. Ja som tiež vaším odrazom. Nie je nič, čo by nebolo vašou súčasťou. Tak veľmi sme prepojení, takto sme všetci jedno. Takúto máme moc. Nič nás neobmedzuje a to je obrovská vec. Sme oči a uši vesmíru v tejto inkarnácii časopriestoru, voláme sa náhodným menom, ktoré nám bolo dané do vienka, na svet sa pozeráme očami našej jedinečnej osobnosti a perspektívy, prispievame k úplnosti Božieho stvorenia, pretože sme čistým Bohom!

To my sme vesmírom. Naša sila vychádza so schopnosti a možnosti vybrať si mocné myšlienky a vysielať ich tým smerom, ktorý si sami zvolíme. Jediná požiadavka, ak chceme žiť vedome, je naučiť sa zamerať sa na to, čo chceme, navzdory akýmkoľvek nechceným prejavom, ktoré sa zhmotnili na základe minulých myšlienok, ktoré sme vyslali predtým, ako sme pochopili tento koncept.

Po tom, čo som si uvedomil, že naša realita stojí na určitých pilieroch a začal som ich pomenovávať, sa mi diali zvláštne veci. Videl som, čo medzi definíciami princípov je naviac a snažil som sa vymyslieť, ako ich zhustiť do menšieho počtu. Preto som začal uvažovať o tom,  či ich je možné zhrnúť takto:

Je len jeden Boh

Všetci sme Jedno

Myšlienky sa zhmotňujú

Na toto vylepšenie som bol pyšný a mal som radosť, že som svoju teóriu dokázal zjednodušiť. Stále tu ale bol jeden problém. Vidíte, že je tu stále niečo naviac? Aj je len jeden Boh, a my všetci sme jedno, nie je to to isté? V tej chvíli mi došlo, že možno existujú len dve Pravdy Bytia. Je len jeden Boh (alebo všetci sme Jedno, to je to isté) a myšlienky sa zhmotňujú. Síce som bol stále ostražitý, cez to všetko som však bol spokojný. Potom som sa na to ale pozrel s odstupom a zistil so, že je tu stále niečo naviac. Pokiaľ je len jeden Boh, čo sú myšlienky iného než Boh? A pokiaľ je len jeden Boh, čo je hmota iného než Boh?

To ma doviedlo k ďalšiemu poznaniu a to k takému, že naozaj existuje len jediná Pravda Bytia, jeden pilier tejto reality, ktorý je nemenný a existuje mnoho spôsobov, ako ho definovať, mne sa najviac zapáčila forma „Myšlienky sa zhmotňujú“. Jedine táto terminológia vám umožňuje vidieť, kam zapadáte v rovnici vytvárania reality – ako premýšľajúce bytosti. Píšem premýšľajúca bytosť, aby to platilo univerzálne a aby bolo jasné, že Boh je nezrovnateľne viac než my sami(presnejšie povedané, je oveľa viac univerzálnejší než náš neobyčajný pohľad na nás samotných) nezabúdajte ale, že nič než Boh nie je, z čoho vyplýva, že premýšľajúca bytosť je len jedna jediná.

S ohľadom na to, čo som práve vysvetlil, sa ponúka analógia, ktorá poukazuje na vašu rolu stvoriteľa a toho, podľa akého mechanizmu všetko funguje. Poznáte komiksy alebo filmy so Spidermanom? Predpokladám, že áno. Vystreľuje z dlane pavúčie siete a pohybuje sa po Manhattane tak, že preskakuje z jedného mrakodrapu na druhý. Jedného dňa som si uvedomil, že sme všetci tak trochu podobný Spidermanovi. Namiesto toho, aby sme vystreľovali pavúčie siete, vysielame do časopriestoru svoje myšlienky, čo je podľa koncentrovaných Právd Bytia to isté ako to, že do časopriestoru vysielame Boha.

Kedykoľvek premýšľame, alebo sa na niečo zameriame, nejde o neplodný a neživý proces, vysielame do okolia Boha. Preto má princíp Myšlienky sa zhmotňujú takúto silu a preto nesieme takúto obrovskú zodpovednosť za to, čím sa vo svojich myšlienkach zaoberáme. Keď svoje myšlienky sústredíme na určitý cieľ (venujeme niečomu svoju pozornosť) upierame tým na seba Boha, respektívne svoje myšlienky a v danom priestore platí, že myšlienky sa zhmotňujú v predmety a udalosti našich životov.

Keď sa na celý tento fenomén pozrieme z tohto uhla pohľadu, je odrazu jasné, akú obrovskú moc majú nie len myšlienky obecne, ale v prvom rade naše vlastné myšlienky – máme predsa úplnú slobodu vyberať si, na čo budeme myslieť! Keď myslíme na druhého človeka, vysielame k nemu element Boha. Keď myslíme na bohatstvo a nadbytok, taktiež vysielame Boha. Boha vysielame aj v prípade, že premýšľame o chudobe, nedostatku a nešťastí.

Na úrovni prejavov týchto princípov, kde sa obyčajne nachádzame, sa nám Boh či zákon zhmotnenia myšlienok prejaví v podobe zhmotnených ideí, ktoré sme predtým vyslali do sveta. Našťastie sa dá povedať, že aj keď napríklad nechcene vyšleme do sveta nejakú negatívnu myšlienku (a je fér priznať, že každému z nás sa niečo takéto čas od času stáva) väčšina zhmotnenia sa neodohráva okamžite. Väčšinu negatívnych myšlienok naviac vyvažuje váš vrodený optimizmus (väčšina z nás je optimistickejšia než si uvedomujeme) spoločne s našou vrodenou tendenciou prospievať a zažívaž úspechy. Je preto prirodzené, že obecne, inštinktívne existuje väčšia pravdepodobnosť, že budeme zažívať viac „dobro“ ako „zlo“. Nie je snáď toho váš život už teraz dôkazom? 

Všetci sme jedno (jednotní v Bohu, božskí, navzájom prepojení). Mimo Boha neexistuje nič, nie je žiadny ne-Boh. Odkiaľ by niečo podobného mohlo vzísť? Z čoho by to bolo vytvorené?

Myšlienky sa zhmotňujú (Sme stvoriteľmi). Naše myšlienky sú čistým božstvom (viz. predchádzajúce  tvrdenie) majú teda energiu a „životnú silu“ zo svojej vlastnej podstaty.

Život je večný (Boh, vedomie, energia, my). To my sme vytvorili pomyselný rozmer času (aj sám Einstein tvrdil, že je relatívny), takže musíme existovať aj „predtým“ a budeme existovať aj „potom“.

Existuje len láska (Existuje len Boh). Podobne ako v prvom tvrdení nám tento výrok pomáha uviesť na scénu koncept lásky. Nie je snáď láska, láska božskej povahy ktorá presahuje to, ako vyzerá láska medzi ľuďmi, motiváciou a hybateľom všetkej reality? A čo viac, ako by mohol existovať čo i len maličký kúsok reality, na ktorý by sa zabudlo, ktorý je pošpinený alebo znetvorený tak, že nie je plný božskej lásky?

Všetko je správne (Všetko je presne tak, ako to má byť). Táto absolutná pravda nám umožňuje vysvetliť ďalší koncept, totiž koncept náhody. V Božskej mysli je síce všetko možné a existujú nekonečné možnosti expanzie do nepredstaviteľných končín. V tom najhlbšom zmysle ale základné procesy, napríklad proces rastu, učenia a jednoty s Božským potom, čo skončí obdobie dobrodružstva, nie sú ponechané náhode. Neexistuje možnosť chyby, nehody, malo by sa,  možno, dúfam, pretože obecný potenciál vývoja bol jasný a pochopiteľný na vyššej úrovni ešte predtým, než započalo naše vlastné dobrodružstvo. 

Tento zoznam nie je vyčerpávajúci a každá z týchto právd by sa dala rozvíjať ďalej, napríklad tým smerom, kam odkazujú poznámky v zátvorkách. Stačí ale k tomu, aby sme pochopili podstatu našej reality a začali svoju moc využívať tak, že dosiahneme neskutočných výsledkov. Okrem toho by som rád poukázal na to, že z týchto právd len jedna má premennú.  Myšlienky sa zhmotňujú. A pozrime sa na to, kto práve premýšľa. 

Presvedčenie verzus Pravda Bytia

Tieto pravdy sú absolutne platné a nemenné. Existujú, aj keď v nich neveríte keď práve utvárate to obdobie svojho života, v ktorom sa práve nachádzate. A je to naozaj veľká vec. To, že čítate tento článok, mi naznačuje, že už chápete, akú moc majú vaše myšlienky. Naše presvedčenie leží v jadre našich myšlienok, ktoré sa následne zhmotňujú v predmety a udalosti našich životov. Nakoľko majú vaše presvedčenia tak neuveriteľnú silu, to, že sa myšlienky zhmotňujú, je pravda nazávislá na vašich presvedčeniach. Princíp zhmotnenia myšlienok stojí na prvom mieste. Znamená to, že aj keď na tento princíp neveríte, naše myšlienky sa aj tak zhmotňujú v predmety a udalosti nášho života.

Náboženstvá majú svoje pravdy, svoje piliere, fungujú ale ako pohyblivé kulisy. Jedno náboženstvo napríklad tvrdí, že „On“ je váš „Spasiteľ“, alebo že „toto“ je tá správna cesta, alebo že „tamto“ je hlavným cieľom. Iné náboženstvo veci trochu inak posunie, ale cez to všetko svojim nasledovníkom a len im, prisľúbia spásu. Princíp, že myšlienky sa zhmotňujú platí rovnako ako ostatné Pravdy Bytia čí už tomu veríte, alebo nie. Vaše myšlienky budú vždy a bez výnimky utvárať vašu skúsenosť na tomto svete.

Prvým krokom k pochopeniu vašej sily spočíva v tom, že musíte porozumieť jeho zdroju. Musíte pochopiť, aký vzťah k vesmíru a k jeho kúzlu vlastne máte. Presne tak, ako musíte do určitej miery chápať, ako funguje počítač, alebo auto, aby ste ho mohli používať, presne tak, ako musíte dobre poznať svojich rodičov a deti, aby ste si ich mohli vážiť, presne tak musíte porozumieť tomu, ako a kam zapadáte do vesmíru, aby ste dokázali využiť jeho magickú silu.

„Hľadajte najprv Božie kráľovstvo ........ a všetko ostatné vám bude pridané.“

Začínam tento článok biblickým citátom z Matúšovho evanjelia. Považujem sa za duchovného človeka, verím v Boha, vo vesmír, či vo vyššiu moc, ktorá nás miluje a žije v každom z nás. Verím, že sme večné stvorenia siahajúce ďaleko za ilúziu času, priestoru a hmoty. Verím, že všetky náboženstvá boli vytvorené človekom a určite nie je pochýb, že sa zrodili s tým najlepším úmyslom. Väčšina náboženstiev je zaťažená dogmami a diskriminuje tých, ktorí neprijímajú i tézu.

Neverím, že sme na svete preto, aby sme prechádzali skúškami, súdmi a nakoniec nad nami bol vynesený rozsudok. Neverím ani tomu, že sme tu preto, aby sme uctievali Boha, či nezištne obetovali svoj život pre druhých. Myslím, že namiesto toho, by sme mali nasledovať svoje sny, počúvať volanie svojho srdca a byť šťastní (to je naviac paradoxne ten najistejší spôsob, ako účinne pomáhať ostatným ľuďom). Verím tomu, že každý muž aj žena prichádza na svet s dobrým zámerom, že láska je lepidlom, ktoré drží realitu pohromade a že skrz svoje myšlienky a to, na čo sa zameriavame, rozhoduje o tom, čo táto láska prinesie do našich životov.

Verím, že v biblii môžeme podobne ako v iných svätých knihách, ale aj v moderných pesničkách, či na blahoprianiach z papiernictva nájsť oslnivo krásne a posilňujúce kúsky pravdivého zlata a preto bibliu občas citujem. Bohužiaľ bolo veľa týchto drahokamov zle interpretovaná, zle pochopená, alebo dokonca prepísaná náboženskými vodcami. Tieto nepresnosti boli potom nevinne prijaté  veriacimi, ktorí netušili nič o skorších vydaniach (a možno by neboli veriacimi, keby o nich vedeli). Napríklad reinkarnácia sa objavovala aj v biblii. Tvrdí to Dr. Brian Weiss vo svojom úspešnom bestsellery „Mnoho životov, mnoho Majstrov“.  V starom aj novom zákone sa objavilo mnoho poznámok o reinkarnácii. V roku 325 n. l. zmienky o reinkarnácii z biblie odstránil rímsky cisár Konstantin Veliký... a jeho úpravy neskôr potvrdil II. Carihradský koncil v roku 553.

Citát z Matúšovho evanjelia, ktorý som tu uviedol, je len jedným zo zrniečok pravdy, ktorá bola časom zle pochopená. Vyrastal som v katolíckej rodine a tento citát pre mňa (určite aj pre mnoho kresťanov) znamenal to, že sa mám v prvom rade snažiť viesť dobrý, čestný, čistý život podľa princípov kresťanstva a až umriem, prídem do neba, kde dostanem všetko, po čom moje srdce túži, predovšetkým však budem do neba vpustený, čo je samo o sebe najvyššou odmenou. Dnes ale význam tohto biblického verša chápem inak a trúfam si tvrdiť, že táto moja interpretácia je omnoho bližšie jeho pôvodnému zamýšľanému významu. Verš pre mňa znamená, že sa musíme v prvom rade snažiť pochopiť svoju podstatu zázračného stvorenia vesmíru, ktoré si zaslúži všetko, o čom sníva, požehnanie láskou a mocou, ktorú ani nie je možné pochopiť a z tejto perspektívy, keď pochopíme svoju pravú moc a jej zdroj, tak z neho pramení bohatstvo všetkého, po čom túžime, tu a teraz.

Keď to zjednoduším, je potrebné v prvom rade pochopiť, že žijeme vo svete ilúzií, ktoré sami vytvárame a tieto ilúzie môžeme slobodne meniť, ako sa nám zapáči. Moc nad vlastnými ilúziami pramení z toho, že naše myšlienky sa doslovne a v pravý čas nezvratne premieňajú v predmety a udalosti nášho života. Myšlienky sa zhmotňujú, to je základný princíp toho, aby ste žili život svojich snov, či vedome určovali svoj vlastný kurz džungľou časopriestoru. Toto je pilier fyzickej reality, jedna z absolútnych právd, Pravda Bytia, ktoré nám doslova zaisťuje pódium na ktorom môžeme rozohrať vlastnú hru života. Pretože toto je základný koncept, krátko tu zopakujem  Pravdy Bytia.

/Pokračovanie v ďalšom článku/

Celkom náhodne mi prišla na um táto otázka, aj keď moje tvrdenie je, že náhody neexistujú. Pozitívne myslenie nie je pre každého, ale predsa, môže pomôcť politikom? Veľmi často sa v súčasnej dobe stretávame s tým, že sa občania, naši priatelia sťažujú na politiku a politikov. V minulosti tomu však nebolo inak. V čom to asi je? Prečo sa toľko ľudí sťažuje?

Väčšina sťažovateľov si totižto mylne myslí, že ich život závisí od niekoho iného. A tu mi prišiel na um citát „Ak by sa každý staral sám o seba, bolo by o všetkých postarané“ Život kohokoľvek na tejto planéte nezávisí od nikoho a ničoho, aj keď sme všetci prepojený. Moja posledná udalosť v živote, ktorá ma pravdepodobne evokovala napísať tento článok je z čias nedávnych volieb do mestského zastupiteľstva.

„Ak nevyhrá voľby ten a ten človek, bude zle“ Túto vetu som počas volieb nespočetne krát. Ale aby som sa dostal k tomu či pozitívne myslenie pomôže aj politikom, je potrebné ba priam nutné napísať, že to pozitívne myslenie má v prvom rade pomôcť nám samotným. Až zmenou nás samotných je možné zmeniť to čo sa nám nepáči. Teda áno, to pozitívne myslenie môže pomôcť aj politikom, ale len vtedy, keď si ním pomôžeme sami. Je to jednoduché a zároveň zložité.

Ale pozor na pozitívne myslenie. Je to totižto niečo, čo vás môže odštartovať, ale aj poriadne zraziť k zemi. Všetko má totižto dve strany. Poznám množstvo ľudí, ktorí sú pozitívne mysliaci, ale ide to u nich dole z kopca. Prečo? Hovorím, že veriť na zázraky je v poriadku, ale len snívať, že sa vám život lusknutím prsta zmení je naivita. Je totižto potrebné preto niečo urobiť. A to platí aj o politike a politikov. Ale čo urobiť?

V prvom rade je podstatné si uvedomiť, že tam vonku, teda mimo nás nič neexistuje. Všetko je to v nás. Všetko čo vás v živote stretlo ste si sami vytvorili. Teda aj politikov na ktorých sa väčšina z nás sťažuje. Neboli by tu, keby sme si ich vo svojom živote nevytvorili. Ak by sme sa snažili robiť zmeny „tam vonku“, snažili by sme sa zbytočne. Zmenu je potrebné urobiť vo svojom vnútri. Čo to znamená? Jednoducho to, čomu dávate svoju pozornosť, to rastie a naberá na sile.

Predstavte si svet, kde by sa vám všetko páčilo. Viem, že si mnoho z vás povie, že je to utópia. Ale tento článok pre mnohých z vás bude aktuálny a čitateľný vtedy, keď na to u vás príde ten správny čas. Ale aj cez to všetko si napríklad predstavte, že všetko čo sa deje a to vrátane politiky je v úplnom poriadku a že sa to deje pre vaše najlepšie dobro. A skutočne je to tak. Ak napríklad voľby nevyhrá váš stúpenec, je to pre vás vlastne dobre. Stojí pred vami ďalšia výzva, aby ste boli schopný sa posunúť o úroveň vyššie. Presne tak, ako to povedal Albert Einstein „Problém nie je možné vyriešiť na rovnakej úrovni, na akej vznikol“

Preto vravím, že pozitívne myslenie pomôže aj politikom. Podstatné však pri tom všetkom je „začať od seba“

„Meňte seba a nie svoje okolie“

Nie je potrebný žiadny dôkaz o tom, že to funguje, pretože tým dôkazom ste vy sami. Stačí ak sa pozriete okolo seba a dôkazov nájdete toľko, že by to vydalo na niekoľko poriadne tučných kníh.