10. Zakreslite si kurz do mapy /pokračovanie/

Pred víkendom si napríklad často hovoríme: „Čo by som mal cez víkend robiť?“ Alebo keď mám písať novú knihu hovorím si: „Hmm, o čom by som mal písať?“ To je len ďalším prejavom toho, ako duchovne primitívna doba spôsobuje, že často premýšľame o tom, čo by sme mali. Celý problém sa ešte prehlbuje tým, že si mnoho ľudí myslí, že zmenu vo svojom živote musia naštartovať priamo fyzickým úsilím založeným na okolitom svete (ktorý je ilúziou) a okrem toho nás označia za sebeckých, keď robíme to, čo chceme, namiesto toho, aby sme robili to, čo je prospešné pre ostatných. Preto tak často uvažujeme o tom, čo by sme mali robiť, namiesto toho, čo robiť chceme.

Keď sa namiesto toho sám seba opýtam „Chce sa mi pracovať na novej knihe?“ – odpoveď je ľahká. Alebo sa pred víkendom opýtam sám seba: „Chcem ísť tam, alebo inam?“ a tiež už nie je ťažké si odpovedať. „S kým chcem tráviť svoj čas?“ – „Čomu chcem vo svojom živote dať prioritu?“ To všetko sú odrazu jednoduché otázky. Všetko ja zrazu jasnejšie, keď slovíčko „mal by som“ zamením za slovo „chcem“ a táto zámena je jednoduchšia, keď si uvedomíme, že nech už malo byť slovíčko „mal by som“ kompenzované čímkoľvek – pohodlím, bezpečím, alebo dokonca nadbytkom -, to, či sa tak stane, záleží omnoho viac na vesmíre a na kúzle života než na tom, či si zvolíme to správne „mal by som“. Vesmír a kúzlo života bude fungovať najlepšie, keď budete spokojne robiť to, čo robiť chcete.

Ak potrebujete nejaký silnejší dôkaz, že kúzlo života funguje vo všetkých oblastiach, zvážte, že neexistuje žiadna kariéra, povolanie či smerovanie, ktoré by už nezvolil niekto pred vami – a nečakal ho tam veľký úspech. Preto sa nebojte snívať veľkolepé sny, nasledujte volanie svojho srdca, robte to, čo chcete a nechajte kúzlo života, nech pracuje za vás.

Jednou alternatívou je veriť, že vesmírne vedomie je nie len odsudzujúce, ale že má svojich vyvolených miláčikov, čo by znamenalo, že Božia láska je podmienečná. Je zvláštne počúvať ako ľudia hovoria o bezpodmienečnej láske, pretože ich láska takmer nikdy nie je  bezpodmienečná. Za ich slovami sa skrýva mnoho podmienok: Pokiaľ ma budeš milovať, pokiaľ budeš rozumný a budeš sa ku mne chovať s úctou, pokiaľ ma budeš milovať tak, ako milujem ja teba a pokiaľ nebudeš nikomu ubližovať a podobne. Nehnevajte sa, ale to sú predsa podmienky: podmienky, ktoré v rámci lásky vesmíru voči nám skrátka neexistujú. Je to veľmi jednoduché. Máte skrátka šťastie: máte veľkú cenu, zaslúžite si to, čo chcete a môžete to mať.

Aby ste sa znovu obrátili tým správnym smerom a začali plánovanie nového kurzu tým, že si uvedomíte, kde stojíte práve teraz, musíte si najprv položiť prvú z troch otázok. Aby ste si na ňu dokázali odpovedať, musíte si uvedomiť, čo chcete. Najlepšie toho dosiahnete tak, že sa nebudete pretvarovať a uvedomíte si, že ste schopní, výnimoční a zaslúžite si žiť život podľa toho, ako chcete vy sami.

To, že si nie sme schopní uvedomiť, čo chceme a uprednostniť to pred tým, čo by sme mali, nesúvisí len s hraním sa so zakázaným ovocím a prevrátenou logikou. „Nemôžeme predsa robiť všetci to, čo sa nám zachce! To je nezodpovedné! Nebezpečné! Takto by sme nikdy ničoho nedosiahli!

Skutočne ma šokuje, ako sa nám ako civilizácii podarilo dosiahnuť tak obrovských úspechov v oblasti svetového obchodu, technológii a spolupráce medzi národmi navzdory duchovnej naivite, ktorá nám bráni sledovať svoje vlastné potešenie a život v radosti. Tých úspechov sme dosiahli, aj napriek tomu, že žijeme svoje životy spútaní povinnosťami. Ja sa riadim premisou, ktorá funguje všade na svete – totiž, že ľudia sú v jadre dobrí, majú dobré úmysly, inštinktívne sú štedrí, starajú sa o druhých a milujú ostatných. Nie sme tu náhodou, sme dielom tak hlbokého vedomia, že si ho ani nedokážeme predstaviť. Najrýchlejšou cestou k nájdeniu raja na zemi by bolo to, keby sme svoje túžby nadradili tomu, čo máme robiť. Nepriviedlo by nás to k Armagedonu, ale skôr k rozkvetu dobroty, dobrých úmyslov, štedrosti, starosť o ostatných a láske, na tejto zemi doposiaľ nevídanej.

Na pomyselnej planéte, kde sa myšlienky zhmotňujú, je pre všetkých dostatok. Naše prirodzené inštinkty by automaticky zaistili, že sa budeme chovať zodpovedne, aby aj zajtrajšok priniesol rovnaké sľuby a možnosti ako dnešok, neskazené a neznečistené. Dôvod, prečo sa malý zlomok obyvateľov chová niekedy tak strašne, akoby ich viedlo stelesnené zlo, nie je v tom, že by sme nasledovali svoje túžby. Je to spôsobené tým, že títo ľudia boli dlhodobo zanedbávaní, čo v nich vyvoláva napätie, nenávisť a strach.